A picture

Navigácia

Výber jazyka

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História obce

 

DedinaObec s 1120 obyvateľmi (rok 2007) leží asi 15 km na východ od Bratislavy. Chotár dnešného Zálesia patril do zväzku majetkov malinovského panstva, ktoré pôvodne patrilo grófom zo Svätého Jura a Pezinka z rodu Hunt-Poznanovcov. Rod si dal v Malinove postaviť vodný hrad. Panstvo a rod sa neskôr rozdelili na svätojurskú a malinovskú líniu, hrad sa stal sídlom posledne menovaného rodu. Roku 1543 rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka vymiera po meči a ich obrovské majetky sa dostali do rúk eráru. Kráľ Ferdinand malinovské panstvo daroval Méreyovcom. Panstvo vystriedalo viacero vlastníkov. V roku 1810 ho kúpila Anna Zichyová, manželka Juraja Apponiyho, ktorý boli starými rodičmi grófa Alberta Apponiyho. Územie medzi Malinovom (Eberhardom) a Ivankou pri Dunaji sa nazývalo Tökes (Klatov – dnes Zálesie) a bolo rozdelené na tri časti, hornú, strednú a dolnú. Na svojom rozsiahlom panstve dali Apponyiovci postaviť viaceré majere a solitérne stavby. Jeden z majerov sa nazýval Jurajov dvor, kde stali vodorovne pri sebe tri stavby (bírešňa, byty čeľadníkov, maštaľ a sklady). Sú zachované dodnes, pravda v inej podobe, čiastočne rekonštruované a slúžia inému účelu.
 

Pozemková reforma

OsadniciPo vzniku I. ČSR sa situácia radikálne mení. Medzi zákonmi, ktoré prijal jej zákonodarný zbor, bol aj zákon o zabratí veľkostatkov a ich čiastočnej parcelácii. Bolo vydané povolenie na rozdelenie 1603 ha veľkostatku a predaj sa mal uskutočniť do roku 1921. Tu vstupuje na scénu Ignác Gessay, ktorý sa rozhodol pomáhať Slovákom vrátivším sa spoza hraníc. Za podpory Slovenskej banky kúpil pozemky, ktoré boli rozparcelované a predané s neúmerne malým ziskom. Pre Slovákov hlavne zo severných území Slovenska bolo vyčlenených 604 ha pôdy, ktorá im bola ponúkaná na kúpu. V povojnových časoch v oblastiach, kde takmer nebolo úrodnej pôdy a ani priemysel, kde sa obyvateľstvo nemalo kde zamestnať a preto tu bolo vysťahovalectvo najvyššie, musela táto správa na mnohých pôsobiť ako neskutočný sen. Bolo možné kúpiť kvalitnú pôdu, samostatne hospodáriť a zabezpečiť tak živobytie.

Osídľovanie

V roku 1923 sa sem prisťahovali prví Slováci z oblasti severného Slovenska. Z Terchovej, Novej Bystrice, Starej Bystrice, Čadce. Zo Zliechova, Horných Zeleníc, Siladic, Sasinkova. Ignác Gessay, aby pomohol tunajším obyvateľom založil Stavebné a bytové družstvo, ktoré z miestnych surovín stavalo domy pre tých, ktorí sa tu rozhodli usadiť natrvalo. Dávali sa pôžičky a vybavovali dlhy. Zanedlho bolo postavených asi 30 hospodárskych usadlostí, ktoré si prisťahovalci mohli prebrať na 30 ročné splátky, ktoré sa začali odvádzať od r. 1927. Roľnícka banka. Navyše dávala výhodné splátkové pôžičky na nákup poľnohospodárskych strojov, zvierat, osiva a pod. Obecný a farský úrad bol v Tomašove, obecná škola v Malinove. Život bol ťažký a obživu ľuďom dávalo hlavne poľnohospodárstvo a chov úžitkových zvierat. Celistvé husto porastené lesné plochy ustúpili. Drevo bolo využívané ako stavebný materiál a v domácnostiach.V čase nedostatku pracovných príležitosti mnohí odchádzajú za pracou do Ameriky.

 

Kolonizácia Žitného ostrova v I. pozemkovej reforme

 


Ignác Gessay - zakladateľ obce


tabulaIgnác Gessay (narodil sa 17.4.1874 v Tvrdošíne, zomrel 12.8.1928 v Bratislave). Bol slovenským novinárom v americkcýh krajanských novinách a spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike.

Narodil sa v roľníckej rodine na Orave. Študoval na gymnáziu v Trstenej, Učiteľskom ústave v Spišskom Podhradí, štúdia dokončil v Egri. Pôsobil ako učiteľ na Zemplíne a na Orave, kde získal povesť pansláva a úradne mu zakázali prispievať do slovenských novín. Vtedy sa rozhodol odísť do USA.

V USA pracoval ako učiteľ slovenčiny. Roku 1990 sa stal redaktorom Amerikánsko - slovenských novín, v ktorých pôsobil desať rokov.

Pracoval aj v týchto denníkoch: Slovenský denník (1903-1919), Národné noviny (od roku 1911) a New-Yorský denník.

Od roku 1915 pôsobil v Clevelande, kde s J. Pankúchom založil Denný hlas, tam redigoval aj časopis pre slovenských študentov Mládež. V roku 1918 založil Nové Slovensko, orgán Slovenskej ligy v Amerike. Po vytvorení Zväzu slovenských novinárov v Amerike sa stal jeho predsedom. Pracoval aj v krajanských spolkoch. V roku 1907 bol spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike.

Aktívne sa zúčastnil československého zahraničného odboja, zúčastnil sa prípravy Clevelandskej dohody, bol signatárom Pittsburskej dohody a bol členom Odbočky Československej národnej rady v USA. Ako člen česko-slovenskej delegácie sa zúčastnil na mierovej konferencii v Paríži.

Od roku 1920 až do svojej do smrti pôsobil na Slovensku ako predstaviteľ americkej Slovenskej ligy, založil Slovenskú ligu na Slovensku. Ako signatár Pittsburskej dohody presadzoval jej realizáciu, aj preto sa pridal k slovenskému autonomizmu.

Ignác Gessay významne prispel k vzniku Česko-Slovenska.

Obec Zálesie bola spočiatku pomenovaná Gešajov z úcty k dobrodincovi, ktorý tunajším toľko pomohol.

 

Viac zo života Ignáca Gessaya